Terénna akcia SPK: "Pobrežné bádenské sedimenty lokality Ciuttiho lom (Devínska Kobyla)"
Slovenský paleontologický klub - odborná skupina Slovenskej geologickej spoločnosti Vás pozýva na náučno - poznávaciu terénnu akciu: "Pobrežné bádenské sedimenty lokality Ciuttiho lom (Devínska Kobyla)" Exkurzia sa uskutoční 27. 5. 2017 (sobota) so začiatkom o 9:30 h
Ošetření devonských vápencových zkamenělin
Studium fosilií je důležité nejen proto, že nám mapuje evoluci, jak probíhal vývoj života na planetě Zemi, ale díky zbytkům zkamenělých organismů můžeme i odhadovat, co je skryto pod nimi a nad nimi, můžeme díky nálezům rychle datovat horniny apod. V neposlední řadě, byly-li organismy horninotvorné, jsou použity jako surovina (např. vápencové útesy využijí cementárny a vápenky, může se těžit hnědé i černé uhlí atd.).
Sandbersko-pajštúnsky geopark
Počet geoparkov na území Slovenska sa rozrástol o ďalší – štvrtý geopark nazvaný Sandbersko-pajštúnsky geopark (SAPAG). Tento nový prírastok do rodiny slovenských geoparkov sa rozprestiera na území Bratislavského kraja, v južnej časti Malých Karpát. Veľká časť geoparku sa nachádza v oblasti CHKO Malé Karpaty a z menšej časti zahŕňa aj územie CHKO Dunajské luhy a CHKO Záhorie.
Nová konzervační metoda třetihorních zkamenělin
Porcelanity jsou vypálené kusy jílovců s pravěkou organickou hmotou. Obecně lze říct, že porcelanity vznikají přirozenou cestou tak, že se samovznítí uhlí pod vrstvou jílovců, kde jsou obtisky třetihorních organismů, zejména listy a tyto zkameněliny de facto vypálí. Tam, kde tento podzemní požár nevznikne, jsou fosílie nevypáleny a jsou ve formě velice měkkého jílu či bláta.
Terénna exkurzia SGS: Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie
Tradícia úspešných jesenných geologických exkurzií organizovaných pod záštitou Slovenskej geologickej spoločnosti pokračovala aj v roku 2014. Dňa 18. 10. 2014 sa uskutočnila celodenná terénna vychádzka pod názvom “Geológia a dekoračný kameň Brezovských Karpát a Dobrovodskej depresie“.
Ocenenie Paleoklubu - udelenie Ďakovného listu SGS
Na verejnom zasadnutí Slovenskej geologickej spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo 11. decembra 2014 v ŠGÚDŠ v Bratislave, bolo Slovenskému paleontologickému klubu udelené ocenenie – Ďakovný list SGS.
Nevšedná terénna vychádzka
Druhú októbrovú nedeľu (12. 10. 2014) sa členovia a priaznivci Slovenského paleontologického klubu rozhodli pomôcť prírode a zároveň sa aj čo-to dozvedieť o unikátnych geologických lokalitách, ktoré sa rozprestierajú na území Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Geologický piatkový podvečer v Dubnici nad Váhom
V krásne rekonštruovaných výstavných priestoroch kultúrnej pamiatky - ilešházyovského kaštieľa (pôvodne ranobarokového z roku 1637) pripravilo Dubnické múzeum v Dubnici nad Váhom otvorenie stálej "Expozície geológie a pravekého života", spojené s besedou o novej populárnej knihe o geológii a paleontológii vrchu Butkov.
Nové nálezy ulitníkov Sassia turrita (Eichwald) z ílovitých sedimentov miocénneho veku Viedenskej panvy
V morských sedimentoch stredného miocénu Viedenskej panvy boli objavené nové nálezy pomerne zriedkavých ulitníkov čeľade Ranellidae, ktoré boli priradené k druhu Sassia turrita (Eichwald).
Geologická exkurzia SGS “Geológia a víno“ – krátky report
Slovenská geologická spoločnosť usporiadala aj tento rok tradičnú jesennú terénnu akciu, ktorá sa uskutočnila 26. októbra 2013 v oblasti Hainburských vrchov v Rakúsku. Cieľom exkurzie nazvanej “Geológia a víno“ bola predovšetkým návšteva historických kameňolomov ležiacich pri obci Hundsheim.
Minerály Bratislava 2013 – trojdňový maratón popularizácie prírodných vied úspešne za nami.
V dňoch od 15. do 17. novembra 2013 sa na výstavisku Incheba v Bratislave konal už druhý ročník predajnej výstavy minerálov, šperkov a fosílií pod názvom Minerály Bratislava. Tohto podujatia sa ako jeden zo spoluorganizátorov sprievodného programu zúčastnil aj Slovenský paleontologický klub.
Vynovená klubová vitrína
Dňa 27. septembra 2013 bola členmi Slovenského paleontologického klubu vynovená klubová vitrína. Nielenže boli vymenené staré štítky za nové, ktoré presnejšie určujú rodový či druhový názov, vek a lokalitu odkiaľ fosílny nález pochádza, ale dokonca pribudli aj úplne nové fosílie, či už z klubových terénnych akcií alebo zo súkromných zbierok členov klubu.
Fosílne nálezy z terénnej akcie Paleoklubu – „Geologické a paleontologické zaujímavosti Devínskej Kobyly“
Dňa 22. 6. 2013 sa uskutočnila náučno-poznávacia terénna akcia Slovenského paleontologického klubu „Geologické a paleontologické zaujímavosti Devínskej Kobyly“. Celý článok o terénnej akcii si môžete prečítať TU. O výsledku klubovej akcie by sme sa s Vami, našimi čitateľmi radi podelili prostredníctvo fotografií nájdených fosílnych nálezov:
Terénna akcia Paleoklubu - “Vrchný miocén lokality tehelňa v Martine“
Slovenský paleontologický klub zorganizoval v poradí druhú oficiálnu tohtoročnú terénnu akciu pod názvom “Vrchný miocén lokality tehelňa v Martine“. Počas exkurzie, ktorá sa uskutočnila 31. augusta 2013 bola navštívená bývalá ťažobná jama tehelne v Martine, v ktorej sú odkryté prevažne ílovité sedimenty jazerného pôvodu miocénneho veku.
Paleontologický výskum – Nová Vieska 2013
V dňoch od 10. do 18. augusta 2013 sa konal tradičný a dlho očakávaný paleontologický výskum na lokalite v Novej Vieske. Tohtoročný výskum bol výnimočný – jednalo sa už o jeho desiaty ročník. Výskum dopadol opäť úspešne, čoho dôkazom sú bohaté a zaujímavé nálezy fosílnych zvyškov kenozoických cicavcov.
Stredný miocén lokality Rohožník – Konopiská (Viedenská panva). I. časť – litológia, stratigrafia a význam lokality.
Oblasť Viedenskej panvy je bohatá na výskyt viacerých významných paleontologických lokalít neogénneho veku. Jedným z týchto nálezísk fosílnej fauny miocénu nachádzajúcich sa na našom území je aj lokalita Konopiská pri Rohožníku.
Terénna akcia Paleoklubu – “Geologické a paleontologické zaujímavosti Devínskej Kobyly“
Dňa 22. 6. 2013 sa uskutočnila náučno-poznávacia terénna akcia Slovenského paleontologického klubu “Geologické a paleontologické zaujímavosti Devínskej Kobyly“. Trasa tejto celodennej exkurzie viedla cez vrch Devínska Kobyla (514 m n. m.) so začiatkom v Dúbravke a s cieľom v Devínskej Novej Vsi. Navštívených bolo šesť rôznych paleontologických a geologických lokalít, pričom niektoré z nich sú významné aj z pohľadu biostratigrafie, či paleoekológie.
REPORT: Paleoday 2013
V piatok 14. júna 2013 sa uskutočnila opekačka členov Slovenského paleontologického klubu a priaznivcov vedy a prírody na Partizánskej lúčke v Bratislave. Atmosféra sa niesla v priateľskom duchu za prítomnosti dvanástich statočných Paleonadšencov :-).
Geologická exkurzia SGS (18. 5. 2013) – krátky report
Slovenská geologická spoločnosť zorganizovala prvú tohtoročnú terénnu akciu – geologickú exkurziu pod názvom "Nové výsledky geologického mapovania kvartéru a neogénu Záhorskej nížiny", ktorá sa uskutočnila 18. mája 2013. Cieľom tejto terénnej akcie bola návšteva niektorých zaujímavých a významných geologických lokalít Záhorskej nížiny.
Nálezy bádenských pektinidných lastúrnikov rodu Flexopecten z piesčito-ílovitých morských sedimentov okolia Devína (Devínska Kobyla)
Počas miocénu boli morské prostredia slovenskej časti Západných Karpát obývané okrem bežných a častých druhov mäkkýšov aj mnohými vzácnymi, alebo zriedkavejšími taxónmi. Z východného okraja Viedenskej panvy z oblasti Devínskej Kobyly pochádzajú jedinečné nálezy zaujímavých pektinidných lastúrnikov rodu Flexopecten.
Infaunálny lastúrnik Stirpulina bacillaris (DESHAYES) zo stredného miocénu západného Slovenska
Fosílne spoločenstvá miocénnych morských lastúrnikov Centrálnej Paratetýdy boli tvorené početnými a rôznorodými taxónmi. Počas stredného miocénu bolo aj na našom území rozšírených množstvo druhov bivalvií, o čom svedčia bohaté nálezy fosílnych zvyškov ich schránok. Asociácie lastúrnikov plytkého sublitorálu boli okrem ich typických predstaviteľov domovom aj pre nezvyčajných a zriedkavých infaunálnych lastúrnikov rodu Stirpulina.
História Paleoklubu – od začiatku po súčasnosť
Dejiny Paleoklubu sa začali písať 22. februára 2006, kedy sa konalo prvé zasadnutie nadšencov paleontológie, ako aj iných prírodných vied. Na tomto prvom stretnutí sa zúčastnili v pomerne hojnom počte študenti, doktorandi, ale aj profesori. No kým sa vydáme cestou histórie klubu, povieme si niečo o zrode samotnej myšlienky jeho založenia. Tá skrsla v hlave študenta paleontológie Petra Agricolu, ktorý sa s ňou zveril svojmu spolubývajúcemu Oskárovi Mažgútovi, prvákovi geológie a spolužiakovi Róbertovi Dudekovi.
Dravé ulitníky druhu Ocenebra vindobonensis (HÖRNES) z bádenu lokality Dubová – Malý trávnik (Dunajská panva)
Neogénne moria Centrálnej Paratetýdy boli obývané nespočetným množstvom rôznych dravých živočíchov. Na vrchole potravinového reťazca dominovali stavovce – ryby, raje, žraloky, delfíny a tulene. Avšak aj bezstavovce boli zastúpené rozmanitými, na prvý pohľad možno nenápadnými predátormi.
Ježovky druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES) z miocénu Devínskej Kobyly
Ježovky (Echinoidea) patria do triedy morských organizmov, ktorá sa na Zemi objavila už začiatkom ordoviku. Fosílne zvyšky ježoviek sú z územia slovenskej časti Západných Karpát známe z mezozoických, no najmä z kenozoických morských usadenín. Ako dokazujú nájdené fosílie - hlavne neogénne moria boli obývané početnými druhmi ježoviek patriacim rôznym čeľadiam.
Nálezy schránok fosílnych ulitníkov oligocénneho veku zo Štúrova
Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.).
Desaťnožce druhu Tasadia carniolica (BITTNER) z miocénu Západných Karpát
V neogéne Západných Karpát patria fosílne zvyšky morských bezstavovcov k najčastejším nálezom. V miocénnych sedimentoch sa okrem rozšírených známych skupín živočíchov (mäkkýše, machovky, mnohoštetinavce, koralovce, dierkavce a i.) vyskytujú aj fosílie zástupcov desaťnožcov. Kraby (Brachyura) reprezentuje aj zástupca čeľade Cancridae - druh Tasadia carniolica (BITTNER), ktorý bol na našom území rozšírený počas bádenu (stredný miocén).
Paleonews - krátke novinky zo sveta vedy
Keď Zemi vládli príšery: Zabijak s plachtou Cicavce ovládli zem dávno pred treťohorami. Na rozdiel od dneška vyzerali tak, že to myslia vážne. Viac... Keď Zemi vládli príšery: Pochybný víťaz Dnešné cicavce sú nuda. Ale ešte väčšia nuda tu bola po Veľkom permskom vymieraní. Viac... Vedci objavili nové príšery z morských hlbín V Indickom oceáne našli nové druhy zvierat. V extrémnych podmienkach prežívajú vďaka trhlinám. Viac... Novú dobu ľadovú zastavia emisie Máme šťastie...
